Pieseň z morskej peny

Z knihy básní Len tak zľahka

 

Chcem raz stretnúť námorníka,
čo ma vezme na ryby.
Nech si kto chce podotýka,
že námorník nie je bez chyby.

Počítať vlny.
Sedieť si na brehu.
Presýpať piesok
a myslieť na nehu.

Pokojne. Bez vzruchu.
S pohodou na duchu.
Len tak sedieť a mať na saláme,
či na tej udičke už niečo máme.

A keď možno chytíme
rybku celú zo zlata,
len a s ňou odfotíme,
nech vidia aj vnúčatá,

že zázraky existujú,
že motýle poletujú,
že sú muži, čo milujú
z celej duše svoje ženy.

Fakt! Zázraky existujú.

Mám aj dôkaz.

Túto pieseň z morskej peny.

Neverím, že sily sa nám minuli. Si na dne? A čo! Tak začni od nuly.

A možno zas bude ako nebolo, keď presvetlíš tiene v sebe, aj nás všetkých okolo…

Rozžiarme tmu našich vnútorných zákutí. Veď život je príliš krátky a my príliš zrelí na to , aby sme sa opíjali vínom, čo nám nechutí.